Iste ste to zažili aj Vy. Minule mi známa hovorí: "ten a ten chodí pravidelne do kostola, ruky spína až k nebesiam a pritom ubližuje všetkým ľuďom naokolo." Táto veta ma donútila zamyslieť sa. Prečo. Prečo poniektorí z nás v bežnom živote radšej zabudli, k čomu ich viedli rodičia a rozprávky, že dobro má vyhrávať nad zlom a nech sa deje čokoľvek tak je nevyhnutné držať sa v medziach zákona a dobrých mravov. Radšej udusili svoje svedomie aby pri pohľade do zrkadla nemuseli zo seba zvracať. A potom sa každú nedeľu ráno, v prvej lavici kostola začína veľkolepá šou farnosť hľadá super svätého pokrytca. Ale prečo? Ak je to naozaj super pokrytecké divadlo, tak na to podľa mňa platí odpoveď: Ak Ťa nezachráni Tvoje svedomie, potom Ťa už nič nezachráni. A takýto divadelníci hádam ani nemôžu veriť v boha. Potom ma napadla ešte druhá možnosť. Sú veriaci. A veria, že hoc ubližujú druhým, boh im to odpustí ak ho o to budú každú nedeľu ráno v prvej lavici prosiť.
Ale je to tak? Odpustí? A čo tí, ktorím bolo ublížené? Oni nemusia odpustiť?
Príde mi to ako keby som ja ublížil svojmu bratovi. Škrie ma svedomie, pretože sa snaží zachrániť ma a dať veci do poriadku, Tak idem prosiť o odpustenie. Ale nie svojho brata ktorému som ublížil. Idem za otcom a prosím nech sa na mňa nehnevá, že ma to veľmi mrzí a nech mi to odpustí. Nech mi otec odpustí, že som ublížil svojmu bratovi. Príde Vám to trochu nezmyselné? Presne to sa podľa mňa deje v mnohých prípadoch v kostole, vo všetkých krajinách sveta a vo všetkých náboženstvách. A to je nebezpečné na náboženstve. Ľuďom slabého svedomia dáva falošnú nádej, že aj keď po svete rozsievajú zlo, môžu boha prosiť o odpustenie a ten boh je natoľko láskavý, že im dokonca odpustí. Naivne dúfajú, že všetko zlo, ktoré napáchali na tomto svete im bude za modlidbu z vyššej moci odpustené...
Podľa mňa je to nezmysel.
Ak niekomu ublížim, musí mi predsa v prvom rade záležať na tom aby mi odpustil ten komu som ublížil.
Musím sa usilovať o napravenie všetkého zlého čo som napáchal na tomto svete.
Až sa tak stane a dotyční mi odpustia, potom iste aj otec bude mať zo mňa radosť.
A svet bude krajší. Nie až v súdny deň. Teraz. Hotové nebo na zemi. :-)
